štvrtok, 1. marca 2012

Slnko

     Ráno je veľký rozdiel či vstávame do sychravého počasia, hmly, tmy, alebo do slnkom zaliatej krajiny. Toto väčšina z Vás dôverne pozná.
     To prvé v nás, senzibilných ľuďoch, vyvoláva smútok, melanchóliu a nechuť k ničomu. A nepomáha nič. Švédi nedostatok slnka údajne kompenzujú pitím, aj ja som skúšal - s negatívnym výsledkom. Dokonca je to potom ešte horšie. Trošku pomáha cvičiť, turistika, činky, bicykel a iné veselé fyzické aktivity; ale Slnko je Slnko.
     Keď sa Oskarove lúče oprú do tváre, cítiť teplo, silné svetlo, oči musíš zatvoriť. Žmúriť nepomáha, je to silné, príjemné. Na duši, a po celom tele, sa odrazu rozleje radosť. Je to taká bezdôvodná radosť, odrazu je človek šťastný, ani nevie prečo, dokonca sa teší aj do roboty. Tak toto je Slnko, Slnko - moje šťastie, moja studňa šťastia.
     No a Slnko sa cez obed ani nedá sfotiť. Uý ste to skúšali? Tak ako sa nedá do neho priamo pozerať, tak sa nedá ani priamo sfotiť. Len neskúsený fotograf namieri fotoaparát priamo na Slnko (boli ste to aj Vy?), otvorí objektív a zaostruje. Buď mu vypáli čip v aparáte, alebo z fotografie nebude nič, len biely preexponovaný fľak. V režime "AUTO" sa nastaví doba expozície na minimum, clona objektívu sa zatvorí na minimum, citlivosť ISO sa tiež nastaví na najniššie číslo, ale väčšinou to aj tak nestačí, také je to Slnko silné. Pomôže iba silný šedý filter, čiže sviečkou začadené sklo, spomínate si ako nám doporučujú pozorovať zatmenie Slnka.
     Povedzme že sme sa dostali cez tieto technické problémy a Slnko sme sfotili. Čo ale umelecká a obsahová stránka tejto snímky? "Slabota". Biely kruh s nádychom do žlta, červena, okolie do modra a viac nič. Ešte keď sú trochu mraky, tak sa dá kadečo povyrábať, ale keď nie sú?
Najlepšie sa Slnko fotí tak, že vlastne nefotíme Slnko, ale predmety osvetlené Slnkom: lesy, budovy, vodu, polia, kvety, všetko čo je slnkom osvetlené a vytvára tieň, odrazy...
     A je nad Slnko jasné že západ a východ Slnka. Vtedy lúče prechádzajú cez hrubú vrstvu Zemskej atmosféry, lámu sa, vytvárajú pôsobivé krvavočervené efekty, nevypaľujú snímač vo fotoaparáte ani snímač v našom oku. Prekrásne osvetľujú mraky, vrcholky hôr, stromy, budovy, a aj fotograf začiatočník dokáže narobiť prekrásne zábery. Pretože táto scenéria je sama o sebe prekrásna a nie je tam čo pokaziť. Tieto fotografie potom odborníci hodnotia ako "gýčové". Ich problém, mne sa páčia. Taktiež sa vedú polemiky, či je krajší západ, alebo východ Slnka. Z fyzikálneho hľadiska je to asi približne rovnaké, len západ Slnka vidí každý a východ len málokto, kto by vstával o tretej ráno..., haha.

     Na tejto snímke Slnko vôbec nie je sfotené, a predsa hrá hlavnú úlohu, je schované za domom, ale je ho vidieť, je ho cítiť. Je tam nepriamo, JE TAM. Presvetľuje oblohu, farbí ju do modra. Dokonca aj ten dym z energetického komína vyzerá pekne. Bez Slnka by tento snímok bol šedý, nevýrazný - bol by smutný, melancholický. Na fotografii ostatné neosvetlené predmety sú veľmi tmavé, podexponované. Ľudské oko sa prispôsobí celkovému množstvu svetla na fotografii, a potom vytvorený kontrast  vypovedá o sile svetla.

     Tu to Slnko dokonca môžeme lokalizovať. Áno, je tam, za tým domom, presne prstom môžme ukázať jeho polohu. Vieme že je veľké, teplé, silno svieti. Vieme kam pôjde, kde bude na obed, podvečer, vieme približne kedy zapadne.

     V okne ho aj trošku vidno, odrazené. Sila čo? Dívaš sa na monitor, ten biely fľak je úplne slabučký, je to len svetlo z monitora, ale podvedome prižmuruješ - pozor, aby Ti nevypálilo oči,...!!! Akoby si sa díval do ozajstného slnka.
   - ~ -
     Pekný slnečný deň Vám prajem. :-)